Kliknutím zvětšíteKvalitu kameramanské tvorby Karla Slacha dokazují už školní filmy realizované s režisérem Dušanem Hanákem, které vznikly v první polovině šedesátých let a byly oceněny na mezinárodních festivalech. Další filmy umístila cenzura do trezoru. Rodák z Tábora podepsal v roce 1968 protest proti okupaci své vlasti. Držitelé moci mu poté znemožnili vykonávat profesi kameramana.
Neodradilo ho to však od tvůrčí činnosti. Když jeho budoucí manželka Eva Tálská absolvovala JAMU v Brně a spoluzakládala tam soubor, který existuje dodnes s názvem Divadlo Husa na provázku, zaznamenával to Leicou. S režisérem Karlem Vachkem také natočili v letech 1992 – 2019 sérii sedmi pozoruhodných filmů.
Níže přinášíme zamyšlení slovenského dokumentaristy Drahomila Šišoviče, jak nám jej zaslal na náš redakční mail.
November v Bratislave tradične, tak ako v predchádzajúcich rokoch, opäť už po tridsiaty raz patril Medzinárodnému festivalu fotografie. Na niekoľko týždňov galérie mesta znovu poskytli Mesiacu fotografie svoje priestory. Otvorenie výstav sa posunulo, preto sa uzavrú až v polovici decembra. Prezentujú tvorby jednotlivcov, skupín i troch vysokých škôl, čo pôsobia na bývalom spoločnom území Čechov a Slovákov.
Jeho obyvatelia sa rovnako ako občania ostatných krajín Európskej únie, znepokojujú neistotou a obavami o svoju existenciu. Väčšinou očakávajú, že sa o nich štát postará, akoby nevedeli, či zabudli, že štát sú oni a teda si musia pomôcť sami, či vzájomne. Jedným zo spôsobov ako, môže byť nazeranie na skutočnosť z iného pohľadu. Vtedy máte možnosť uzrieť a objaviť doposiaľ nevídané i nevidené.
Inšpiráciou im môže byť tohoročný jubilant, kameraman a fotograf Karel Slach. Ešte na jeseň minulého roku spolu s režisérom Karlom Vachkom v Bratislave uviedli v premiére ich najnovší film Komunizmus a sieť alebo Koniec zastupiteľskej demokracie. Uvažujú v ňom, päťdesiat rokov po Pražskej jari a tridsať po Nežnej revolúcii, o súčasnej politike, filozofii, náboženstve a umení v kontexte s dejinami revolúcií.
Bratislavčan, ktorý má vzťah k fotografii i divadlu a vie, že Slach sa narodil v Tábore 17.12.1940, si iste spomenie na jeho známeho rodáka. V Prešporku, ako sa mestu v 1910 roku vravelo, sa druhý raz oženil, no pôsobil v neďalekej Viedni. V 1923 – 1928 bol riaditeľom Slovenského národného divadla v pozícii podnikateľa a manažéra. Umelecky divadlu pomohol, no sebe ublížil. V 1930 Oskar Nedbal v Záhrebe skonal.
K.Slach je s mestom, slovenskou kinematografiou a kultúrou spojený od študentských čias až doteraz. Filmy, čo s režisérom Dušanom Hanákom nakrúcali ako poslucháči FAMU v Prahe, realizovali v 1965 cez Štúdio krátkeho filmu Bratislava. Ocenené boli na medzinárodných festivaloch v NSR v Oberhausene a tiež v Karlových Varoch. V rokoch nasledujúcich však prvotný úspech zúročiť už nemohli.
Normalizátori D. Hanákovi neumožnili režírovať v novom, medzi mládežou obľúbenom, divákmi vždy preplnenom Divadle Na Korze. Interview v metelici, čo tam kameraman K. Slach nakrútil s M. Lasicom a J. Satinským, cenzúra zavrela do trezoru. Aj hraný film Šibenica realizovaný s režisérom D. Trančíkom. Ako vyčistiť lokomotívu, film čo vznikol s J. Kratochvílom v 1970 pre ČST 2, poslala priamo do spaľovne.
Rodák z Tábora podpísal v 1968 protest proti okupácii svojej vlasti. Držitelia moci mu znemožnili vykonávať profesiu kameramana. Odrazu boli získané zahraničné ocenenia v jeho neprospech. Neodradilo ho to od tvorivej činnosti. Keď jeho budúca manželka Eva Tálska absolvovala JAMU v Brne a zakladala tam s konškolármi súbor, existuje dodnes s názvom Divadlo Husa na provázku, zaznamenával to Leicou.
Spomenul si na roky 1954 – 1955 v Tábore, kde bol členom Divadla mladých, čo založil a viedol Vladimír Ráb. No aj na roky po maturite, keď mal možnosť v 1958 -1960 vzdelávať sa v Družstve Fotografia České Budejovice, ako sa vtedy volal premenovaný legendárny ateliér Šechtl a Voseček. V dennom kontakte s Máriou a Jozefom „Pupom“ Šechtlom, ktorí tam robili, sa perfektne pripravil k prijímacím pohovorom na FAMU.
Šechtlovcami oblúbený fotoaparát značky Leica si zaobstaral i Karel Slach. Stal sa jeho neoddeliteľným spoločníkom. Počas normalizácie bol teda fotografom „na voľnej nohe“. Pohyboval sa medzi etnografmi, ekológmi, výtvarníkmi, hudobníkmi, divadelníkmi. Jeho snímky objavíte v najpopulárnejšom mládežníckom časopise Mladý svět. Na obálkach rockových skupín. V Divadle, najodbornejšom mesačníku divadelníkov.
Od 1967 zaznamenával „Na provázku“ nápadité inscenácie režisérov Z. Pospíšila, E. Tálskej, P. Scherhaufera, B. Polívku. Jeho mimoriadne kreatívne a kvalitné snímky boli súčasťou plagátov a divadelných bulletinov. Diváci si ich obľúbili a mnohí odkladajú doposiaľ. Vytvorili charakteristický vizuál tomuto dnes už kultovému divadlu. Karel Slach nespokojný so situáciou vo vlasti podpísal Chartu 77.
Fotografie s mladými interpretmi, v súčasnosti stálicami i divadelnými hereckými legendami J. Bartoškom, K. Heřmánkom, G. Wilhelmovou, M. Donutilom, D. Bláhovou, B. Polívkom, J. Pechom, P. Zatloukalom, V. Hauserom tvoria vybrané kolekcie, čo prezentuje aktuálna výstava. Má názov Komédia fotografie medzi zrnom a pixelom. Je divákom prístupná 18.11. – 05.12.2020 v Pistoriho paláci v Bratislave.
Karel Slach už večer 17.11.1989 zaznamenal ako medzinárodný herecký tím s režisérom C.Turbom počas verejnej generálky inscenácie "Archa bláznov" prečítal výzvu študentov, vyjadrili jej podporu a poskytol divadelný priestor na dialóg s publikom. Ani v nasledujúcich desaťročiach sa K. Slach neprestal slobodne vyjadrovať. S režisérom K. Vachkom urobili v rokoch 1992 – 2019 sériu siedmych pozoruhodných filmov.
Spolu s filmami zo 60. rokov sú neoddeliteľnou súčasťou výstavy fotografií. Jej dramaturg prezieravo zabezpečil po dohovore so Slovenským filmovým ústavom a DAFilms.sk okrem živých projekcií pred publikom aj ich sprístupnenie prostredníctvom online platforiem. Tak i v čase „korona pandémie“ si 24 až 25 fotografií za sekundu môže každý záujemca pozrieť z pohodlia vlastného domova, či karantény.
Od jesene 2019 pripravované nakrúcanie filmu o prvom slovenskom študentovi filmovej réžie na FAMU v Prahe, stále aktívnom 95 ročnom občanovi Rakúska, kde žije viac ako sedem desaťročí, už K.Slach toho roku nemohol začať realizovať. Neabsolvoval ani operáciu, čo ho na jar čakala. Bol k dispozícii hospitalizovanej a do domáceho liečenia prepustenej E.Tálskej, ktorej 76 ročný život sa 27.8.2020 uzavrel.
V Tábore meno Karel Slach nosil už jeho dedo. Debnár v pivovare na Kotnove zahynul v 1. svetovej vojne. Jeho otec Karel bol ako živnostník uväznený. Deti vychovával sám po tragickej smrti manželky. Syn Karel sa napriek ľudskej neprajnosti, závisti a zášti, zmierňujúco premenovanej na osud, nenechal zlomiť, otráviť ani znechutiť. Vedel, že lamentovať a bedákať nepomôže. Hľadel na problémy inak a nachádzal východiská.
Preto patrí medzi tie kameramanské osobnosti, ktoré sa ešte zaživa stali nesmrteľnými legendami. Protektorát Čechy a Morava bol územím, kde sa v 1940 nachádzal Tábor, jeho rodisko. V každej dobe a politickom i štátnom zriadení sa správal ako patriot. Svoj názor sa nebál signovať podpisom. Bratislavská novembrová výstava fotografií a projekcie filmov sú poctou nielen jeho tvorivej činnosti, ale aj občianskym postojom.
Drahomil Šišovič
16
Kondice
Dům a zahrada
Kafe
iReceptář
TN.cz
